Zamyslenia z kultového filmu – Norimberský proces (10/10)

Zamyslenia z kultového filmu – Norimberský proces (10/10)


Film ktorý vás núti nie len premýšlať ale na druhý deň vo vás zachová tak silný pocit, že sa z neho musíte vypísať. Tento masterpiece má na imdb.com 8.3 a na csfd 85%. Čiernobiely film ktorý ukazuje, že svet nie je čiernobiely. Je o časti Norimberských procesov, keď už najväčší zločinci boli odsúdení a teraz ostávajú iba tí, ktorí režimu slúžili. Sudcovia nacistického Nemecka. Film sa snaží polemizovať ako jednotliví ľudia mohli za zverstvá. Kde je osobná zodpovednosť a či sú ľudia len súčasť mašinérie.

Film je na 10 z 10. Napriek 3 hodinám stopáže som sa nenudil ani sekundu. Odporúčam ho každému. Nie kvôli histórii, ale kvôli tomu, že aj dnes je tak aktuálny.  Ak sa pasujete s rovnakými morálnymi otázkami ako pretriasajú vo filme, pomôže vám zamyslieť sa. Film sa snaží byť objektívny a ukazuje, ako to mali všetky strany ťažké a aké zložité to bolo obdobie. Vôbec to nie je o tom, že zlí náckovia a dobrí Američania. Kladie veľa otázok a snaží sa na ne zodpovedať.

1. Byť súčasťou systému a tak zmenšovať zlo ktoré produkuje alebo sa vyhraniť?

Bolo väčšie hrdinstvo rezignovať a nezúčastňovať sa verejných funkcií, alebo v nich byť aj počas nacizmu a snažiť sa svoju moc využiť na znižovanie následkov?

Obhajoba stavala na myšlienke, že „spravodlivý“ minister spravodlivosti Jannings sa vo svojej funkcii snažil o to, aby to nebolo ešte horšie. Mňa táto dilema zaujala práve preto, lebo sám poznám viacero ľudí ktorí takto argumentujú pri spolupráci s politikmi s ktorými nesúhlasia.

Celý film sa o tomto vedie polemika ako na sínusoide. Nakoniec sám Jannigs sa vo svojom priznaní vyjadruje jasne:

Bol som horší ako hocikto z nich. Pretože som vedel čo sú zač, ale aj tak som bol medzi nimi.

„Ernst Janning, worse than any of them… because he knew what they were, and he went along with them.” (vo filme hovori o sebe v tretej osobe)

Screen Shot 2016-02-01 at 10.46.35

2. Myšlienky, nápady vs. exekúcia

Jannings napísal veľa knih o spravodlivom súdnictve a ako si treba ctiť život. Bol uctievaný zákonodarca. Napriek tomu dokázal byť ministrom spravodlivosti keď popravovali politických odporcov a židov.

Príde mi to ako malá paralela so slovenským štátom (napr. aj informatizáciou). Máme tiež krásne dokumenty a deklarácie, kde sú naozaj dobre a rozumne popísané základné princípy, ako sa to má robiť. Napriek tomu, to nikto nedodržuje.

Tu použijem slová jedného zo slovenských klasikov pána architekta Šimona Šicka: kultúra zje stratégiu na raňajky. Preto nielen v štáte, ale aj pri podnikaní je dôležitejšia firemná kultúra a nepísané morálne zásady ako vzletné deklarácie a stratégie ktoré potom nikto nerealizuje, prípadne umýselne obchádza a porušuje. A tu sa dostávame k tretej a najdôležitejšej dileme.

Screen Shot 2016-02-01 at 10.48.15

3. Kto je zodpovedný? Ja, Hitler, USA, Rusko, Churchill?

Nakonci sa celý rozsudok lámal natom, či ľudia sú zodpovední za svoje činy. Či sú mysliace bytosti, ktoré majú osud vo svojich rukách, alebo sú len súkolie mašinérie a nemôžu byť odsúdení za plnenie príkazov, s ktorými aj vnútorne nesúhlasili, ale plniť ich museli.

Záver je jednoznačný. Jannings hovorí sudcovi, že nevedel k čomu všetkému môže dôjsť. (myslel všetky tie zverstvá v koncentračných táborov atď…)

Načo dostal odpoveď:
Došlo k tomu, keď ste odsúdili na smrť prvého človeka o ktorom ste si mysleli, že je nevinný.

(I never knew it would come to that. You must believe it. – Herr Janning, it came to that the first time you sentenced a man to death you knew to be innocent.)

jannings

 

Zhrnutie:
My ako jednotlivci máme obrovskú moc veci ovplyvniť ak si nevyberieme ľahšiu cestu a to v 3 rovinách:

– aktívne sa vyjadríme a bojujeme proti nespravodlivosti. Nerezignujeme a nepovieme si, mňa sa to netýka. Ja sa toho nezúčastňujem.

– nenecháme sami seba obalamutiť, že spoluprácou so zlými dosiahneme aspoň akú takú spravodlivosť oproti tomu, keby sme sa postavili proti nim. Kolaborácia so zlom nevedie k lepšiemu svetu ale sú to práve prvé ústupky ktoré dovolia zlu zvíťaziť.

– nevykonáme niečo, čo si myslíme, že je zlé ale bolo nám to prikázané zhora a tak sa obhajujeme, že ja som o tom nerozhodol, že ja iba plniť príkazy. Každý sám jednotlivo máme zodpovednosť za svoje činy.

Categories