Rasťo Turek – Ako získať 58 miliónov pre svoju firmu?


Kamoši o ňom hovoria, že je napoly blázon a napoly génius. Rasťo je jeden zo zakladateľov startupovej scény na Slovensku. Je podnikateľom, ktorý svoju firmu rozbiehal doma, ale išiel s ňou do USA, aby sa mohol presadiť. Žije tam už 8 rokov a pozná sa so všetkými. Má za sebou úspešné získanie investície pre vlastnú firmu (58 miliónov). Ako to dosiahol a aký má pohľad na budúcnosť, investície, beh a sebarozvoj? To sa dozviete v tejto inšpiratívnej epizóde. 

V podcaste sme preberali:

  • čo robí po ôsmich rokoch na Slovensku,
  • prečo išiel podnikať do Ameriky, 
  • ako sa stať v Amerike úspešným, 
  • ako sa získavajú peniaze od amerických investorov,
  • do čoho investuje on sám,
  • jeho strach z toho, že zlyhá,
  • prečo odporúča terapeutov a coachov,
  • aký má vzťah k behu, 
  • aký má názor na kryptomeny,
  • ako sa vzdeláva a čo odporúča čítať
  • a ešte mnoho ďalšieho.

Rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie alebo na streamovacích platformách:

SPOTIFY podcast: https://spoti.fi/31Nywax
APPLE podcast: https://apple.co/3n0SO8F
GOOGLE podcast: https://bit.ly/3qAt5WU

V prípade, že ste skôr čitateľský typ, ponúkam vám podcast spracovaný do článku:

 

Myslím si, že som sa narodil ako Američan, ale v zlej krajine.

V Amerike nemal ani peniaze, ani bývanie, a tak spával u kamaráta na zemi. Na Slovensku založil startup, za ktorý sa mu za veľkou mlákou podarilo získať 54 miliónov dolárov. Zoznámte sa, Rasťo Turek.

Michal Truban: Rasťo, čo ťa po ôsmich rokoch priviedlo naspäť na Slovensko?

Rasťo Turek: Rozhodol som sa presťahovať do Singapuru, ktorý je veľmi ďaleko od všetkého, čiže môj aktuálny pobyt na Slovensku je jednou z ojedinelých možností byť tu, pretože možno sa tu ďalších 10 rokov neobjavím. Som tu v rámci mojej tour de Europe. Ďalším dôvodom je, že v Európe sa aktuálne prijala nová legislatíva – a náš biznis je v mnohom postavený na legislatívach. Mám naplánované stretnutia s ministrami a s prezidentmi kultúry, aby som im vysvetlil, že legislatíva, ktorú prijali, je dobrá pre nich, pre nás a pre všetkých. V Európe zostávam 2 mesiace. 

Michal Truban: Čím konkrétne sa spomínaná legislatíva zaoberá?

Rasťo Turek: V roku 1998 podpísal v Amerike Bill Clinton zákon, ktorý hovorí, že platformy ako napríklad YouTube nie sú legálne zodpovedné za obsah, ktorý sa na ne nahrá. Zákon funguje ešte dodnes, čiže 23 rokov. Vybudovali sa multimiliardové platformy, no tvorcovia z nich nič moc nemajú. Európska únia sa v roku 2016 rozhodla, že musí dôjsť k zmene. Prvá zmena súvisela najskôr s GDPR a so súkromím používateľa, čiže s nevedomými dátami. Druhá zmena sa týka copyrightu, teda autorských práv (vedomých dát). Výsledkom je, že každá platforma, ktorá používa UGC (user-generated content), musí všetok obsah licencovať. My sme tam vtedy existovali ako jediní – a zrazu sa nám biznis otočil o 180 stupňov. Aktuálne sa proti tomuto lobuje a intenzívne sa to rieši.

Michal Truban: Aký máš pohľad na sociálne siete, ich fungovanie a algoritmy?

Rasťo Turek: Musíme si uvedomiť, že nechceme, aby nám niekto hovoril, akým spôsobom a o čom môžeme komunikovať. V Amerike funguje ústavný zákon určujúci to, že štát nesmie zasiahnuť proti človeku, a to bez ohľadu na to, aké má názory. V Európe nič podobné nejestvuje od čias Hitlera, pretože prevláda strach, že niekto začne vykrikovať podobné šialenosti. Takýto zákon neexistuje ani nikde inde. Sociálne médiá majú smolu, že veci amplifikujú. Ich cieľom je udržať si človeka čo najdlhšie, aby mali viac peňazí z reklamy. Regulátori by chceli mať dosah na to, čo sa smie a nesmie komunikovať. V rámci technickej regulácie je aktuálna téma algoritmov. V Amerike môžu platformy selektívne moderovať, čiže môžu si vybrať jedného človeka, a tak nemusia moderovať všetko. Keby sa to odstránilo, tak im zostáva len jedna z dvoch možností – buď musia moderovať všetko, alebo nič. 

Michal Truban: Rasťo, bol si 8 rokov v Amerike. Všimol si si, či sa na Slovensku alebo v Česku niečo zmenilo?

Rasťo Turek: Zmenili sa ľudia a služby. V Prahe rozprávajú všetci po anglicky, čo som predtým nezažil – a sú príjemní. Kvalita služieb je na úrovni Ameriky. Bol som prekvapený, že ľudia na ulici fajčia. Žijem v Kalifornii a tam som to nezažil. Keď sa zamyslím, tak asi ani nepoznám v Amerike nikoho, kto fajčí. A včera som bol na pošte v Eurovei, to bol tiež zážitok (smiech)

Michal Truban: Skús mi v skratke popísať tvoj príbeh, ako si sa zo Slovenska dostal do Ameriky.

Rasťo Turek: Som z malej dediny pri Martine. Mám bratrancov z Bratislavy a vždy, keď sme tam prišli, mal som pocit, že v nej ľudia žijú život, aký ja nemám. Často som rodičom vyčítal, že nemám prístup k tomu, k čomu ostatní. Myslím si, že som sa narodil ako Američan, ale v zlej krajine. Veľmi dlho som sa nevedel vysporiadať s tým, kto som a kde žijem. Ubližovalo mi to, a tak som sa podľa toho aj správal k môjmu okoliu. Jana Kirschner bola moja bývalá suseda. Keď letela do Ameriky, celý 60-tisícový Martin o tom rozprával. Vtedy som si uvedomil, že ja kvôli môjmu rodinnému zázemiu nikdy nebudem letieť. Ďalším momentom bol film Sám doma 2. Kevin býval v hoteli, čo mi tiež prišlo v mojom prípade nereálne. Bol som si istý, že nikdy nebudem mať nič z toho, čo sa považuje za úspech. Startupy boli pre mňa vždy akousi cestou von. Keď som pracoval v Bratislave, rozširovali sa mi možnosti, takže som postupne išiel cez mŕtvoly až tam, kam som sa chcel dostať. Myslel som si, že je to jediná cesta. Takýmto spôsobom som sa dostal do Ameriky. Ublížil som však mnohým ľuďom. Chcel by som sa teda ospravedlniť všetkým, ktorí ma poznali v mojich dvadsiatich rokoch. 

Michal Truban: Čo si robil v Amerike?

Rasťo Turek: Pracoval som pre firmu, ktorú potom kúpil Google. Po troch rokoch som zistil, že ma môj vysnívaný život nebaví, lebo tam reálne žiaden život nemám. Nemal som nič vybudované, poznal som len pár kolegov… Vrátil som sa naspäť do Európy a potom na Slovensko. Hľadal som sa. Chcel som zistiť, kto som a čo chcem robiť. Vycestovali sme na South by southwest. Bola to príjemná skúsenosť, vďaka ktorej som už zostal v Amerike. Uvedomil som si, že nemôžem žiť na viacerých miestach. Mentálne som sa nastavil na to, že žijem v Amerike, a odstránil som zmýšľanie v štýle som tu a uvidím, čo príde“. Všetko, čo som mal, bolo preč. Mentálne som sa k tomu prestal viazať. Tento program mi pomohol odpútať sa od toho, čo ma ťahalo k zemi. Až spätne som sa pozrel na to, kto som bol. No s tým sa budem musieť vysporiadavať asi celý život…

Michal Truban: Spomenul si South by southwest, na ktorom sme boli spolu aj s Mišom Meškom. Bola to veľká konferencia, v rámci ktorej sme chodili po Amerike. Ty si nám zrazu povedal, že musíš letieť do Los Angeles. Nerozumeli sme ti, veď sme boli spolu na výlete. Vieš mi spätne prezradiť, o čo presne tam išlo?

Rasťo Turek: Keby som tam nešiel, tak môj startup Pex neexistuje. Cez kamošov som sa dostal k CEO Paramount Pictures a mal som jedinečnú príležitosť odprezentovať mu môj nápad. Išlo o Shazam pre videá. Prakticky to znamenalo, že by človek zapol kameru na telefóne, ktorá by mu prezradila napríklad to, aký seriál pozerá, ktorú epizódu a tak ďalej. Sedelo tam asi 25 ľudí. Všetci môj nápad zavrhli. Nevzdal som sa, skúšal som to inak, veď som na tom pracoval 4 roky. Povedal som im, že ja mám technológiu, ktorá dokáže identifikovať content. Ich som sa spýtal, či by ju vedeli nejako využiť. Povedali mi, že ľudia im na internete kopírujú veci, ale nič viac so mnou neriešili. Toto stretnutie mi však dopomohlo k vzniku Pexu, ktorý sa zameriava na hľadanie autorskej tvorby na internete.

Michal Truban: Oprav ma, ak sa mýlim, ale išiel si do Ameriky bez rozbehnutej firmy a bez finančných prostriedkov?

Rasťo Turek: Mal som len firmu Synopsi, ktorej sa ako-tak darilo. Stále som si ale myslel, že trh je mŕtvy a my sme ho zmeškali. Išiel som za Rasťom Kulichom z Googlu. Mal som softvér a Google vtedy aktívne platil firmám, ktoré mali softvér – za to, že si ho ľudia inštalovali. Museli sme však mať milión inštalácií od používateľov. Vedel som, že ak ich dosiahneme, firma bude fungovať a Google nám bude platiť. Aj sme ich dosiahli. Stretol som sa s Rasťom, ktorý mi povedal, že milión nestačí, pretože už to posunuli na 10 miliónov. Nám zrazu zastal biznis. Hľadali sme preto monetizácie a začali sme sa orientovať na B2B, v ktorom to celkom fungovalo, len proces bol zdĺhavejší. Získali sme dokonca aj HBO. Začalo sa však ukazovať, že tento biznis nie je na trhu zaujímavý, a tak firma Synopsi skončila. 

Michal Truban: Čo si robil ďalej?

Rasťo Turek: Začal som sa pozerať po iných možnostiach, pretože som vedel, že s financiami, ktoré mám, dlho nevyžijem. Podnájmy boli extrémne drahé, takže ma prichýlili kamoši. Spal som na zemi v obývačke spolu s ďalšími trinástimi ľuďmi. Keby mi nepomohli, spal by som na ulici. Opäť som si to v hlave nastavil tak, že som tu, žijem tu, aj tu žiť chcem – a je mi jedno, akým spôsobom. Onedlho som stretol chalana, ktorý pracoval v Rockspace. Bol dokonca Slovák a našiel mi u nich vo firme miesto. Presťahoval som sa do San Francisca a býval som v maličkom byte, ktorý stál viac než auto. Vážil som si, že som mal možnosť na niečom pracovať. V tom čase mi písal kamošov otec, s ktorým mám veľmi dobré vzťahy – potreboval stiahnuť video z YouTube. Pokúšal som sa mu to vysvetliť, veď je to jednoduchá vec, ale nerozumel tomu, tak som mu počas letu do New Yorku asi za 5 minút vytvoril stránku – po vložení odkazu sa video automaticky stiahlo. Neprikladal som tomu význam, ale stránka začala brutálne rýchlo rásť (z nuly na milión používateľov mesačne). Dokonca o nej písal aj Lifehack a tiež sa mi ozvala jedna firma, či by si tam mohli vložiť reklamu, za ktorú mi zaplatia. Stránka sa rozvíjala ďalej, až začala generovať milión dolárov mesačne. 800 000 dolárov stál len hosting a dane, ale zrazu som mal na účte cca 10-tisíc dolárov mesačne, čo síce v San Franciscu nie sú obrovské peniaze, ale mal som možnosť žiť znovu normálny život. 

Michal Truban: Premýšľal si ešte niekedy nad neúspešným stretnutím v Paramount Pictures, alebo si ho hodil za hlavu?

Rasťo Turek: Neustále som naň myslel. Zamýšľal som sa, či by som moju technológiu vedel vylepšiť a predať. Vytvoril som jednoduché demo a začal som ho ukazovať jednotlivým firmám. Idea bola, že ho predám za milión a idem ďalej. Mnohí rozumeli problému, ktorý by mohla moja technológia vyriešiť, ale nerozumeli následkom, takže som ju musel opäť zdokonaliť. Predikoval som, že UGC (user-generated content) sa stane najdominantnejšou formou zábavy a komunikácie. V tomto štýle som ju znovu prezentoval. Oslovil som asi 480 investorov. Všetci ma odmietli, pričom dvaja ma nazvali idiotom, jeden ma vysmial a ďalší mi povedal, že sa môj predpoklad nikdy nesplní. 3 roky som sa snažil predať moju ideu – dokonca na nej so mnou pracovalo 6 ľudí, a to bez nároku na odmenu. Neskôr sa mi cez kamošov podarilo stretnúť sa s človekom pracujúcim v Universal Music. Zavolal ma, aby som odprezentoval svoj nápad u nich. Považovali ho za zaujímavý, ale to bolo všetko. 9 mesiacov som ich otravoval, aby si ho vyskúšali zdarma a dali mu šancu… V rámci startupu sme mali ešte nemeckého investora, ktorému sme museli zaplatiť due diligence, takže som mal polmiliónový dlh. Aj tento investor nás napokon opustil. Rezignovane som prišiel do Universal Music a povedal som im, v akej sme situácii. Ak majú záujem, môžu si to vyskúšať, ak nie, končíme. Prisvedčili s tým, že za pokus nič nedajú. Výsledky boli také dobré, že nám dali 500 000 dolárov – dokonca bez papiera. Leadovali nám aj 7-miliónovú investíciu. Podpísali sme spolu zmluvu a zo dňa na deň mala naša firma obraty 5 miliónov. Začali sa ozývať investori. Ja som im ale povedal môj plán – nepáčilo sa mi, že by som firmu predal za milión, pričom investori by dostali 100 miliónov. Chcel som zrušiť všetky zmluvy, ktoré som počas existencie firmy popodpisoval, a podpísať ich opäť, ale už s podielom. Investorom sa to, samozrejme, nepáčilo, dali odo mňa ruky preč a nezabudli mi pripomenúť, že mi trvalo 3 roky, kým som s niekým podpísal zmluvu, a teraz si ešte určujem podmienky… 

Michal Truban: Ako si túto situáciu napokon vyriešil?

Rasťo Turek: Išiel som za zákazníkmi s otázkou, či nechcú zainvestovať. Zrušil som všetky zmluvy a 18 mesiacov mi trvalo, kým som ich získal opäť podpísané aj s podielmi. Teraz, keď nám konečne biznis začal fungovať normálne, sa začali meniť zákony a legislatíva, takže znovu nemôžeme náš systém ponúkať. Išiel som teda za investormi, aby som im povedal, že rušíme zmluvy, lebo potrebujeme postaviť nový systém založený na nových zákonoch. Pozerali sa na mňa ako na blázna, nezaujímalo ich to. Ja by som to ale nemohol nechať tak. Som presvedčený, že každý by mal spoznať sám seba, a to najlepšie, ako vie. Treba v sebe objaviť pozitíva, ale aj strachy. Ja mám strach z toho, že nenaplním stanovenú ambíciu. Nemohol by som sám so sebou žiť. Ale späť k téme. V priebehu času sa začali mnou spomínané zákony meniť. A ja som znovu obehával investorov, aby som im pripomenul informáciu o zmene zákonov – už mi verili. Minulý rok boli prijaté všetky zákony. Od investorov sme potrebovali 10 miliónov dolárov. Hlavný investor, Tencent, rozprúdil záujem o investovanie do našej firmy Pex. Finálna ponuka bola 54 miliónov dolárov. Pridám ešte zaujímavosť na záver: o 8 rokov od môjho vytvorenia technológie som v Portugalsku stretol jedného z investorov, ktorý ma v tom čase odmietol. Nemohol uveriť, že moja predikcia ohľadom UGC bola taká presná. 

Michal Truban: Spomenul si, že je potrebné spoznať sám seba najlepšie, ako vieme. Pomohol ti k tomu psychológ alebo kouč?

Rasťo Turek: Psychológa som navštevoval, kouča ešte navštevujem. Ale keby som o tom rozhodoval ja, každému by som povinne pridelil terapeuta. My vo firme máme terapeuta pre všetkých, ale nikoho nemôžem prinútiť, aby ho využíval. Som však presvedčený, že každý sa musí s niekým rozprávať. No nie je fér, ak na to využívame partnera, lebo naňho tým hádžeme našu zodpovednosť. V tomto vzťahu sú prítomné ešte aj city, takže objektivita absentuje.

Michal Truban: Rasťo, prejdime na moje záverečné obľúbené otázky. Ktorý je tvoj najobľúbenejší tool?

Rasťo Turek: Fúkač lístia (smiech).

Michal Truban: Ktoré zaujímavé knihy by si mne a našim čitateľom vedel odporučiť?

Rasťo Turek: Kým som na Slovensku, zbehol som do kníhkupectva a kúpil som si knihy, ktoré sa nedajú kúpiť v Amerike. Konkrétne ide o tituly: Inspirace Baťa, Kellner a Životom na zelenú (Matthew McConaughey). Určite ešte odporúčam Sapiens a Homo Deus od autora Yuval Noah Harari. Inak čítam úplne random tituly, nevyberám si ich podľa niečoho konkrétneho.

Michal Truban: Mám pre teba poslednú otázku. Prečo robíš to, čo robíš?

Rasťo Turek: Vždy ľuďom hovorím, že všetci sa bojíme nejakého zlyhania. Už som to síce spomínal vyššie, ale zopakujem to – ja sa bojím, že by som nenaplnil svoje ambície. Môj otec mi hovorieval, aby som si dával pozor, ako vysoko si nastavím latku, pretože keď ju raz dosiahnem, už nad ňou nič viac nie je. Páči sa mi aj výrok od Disneyho: Keď o niečom dokážeš snívať, dokážeš to aj urobiť. Moje ambície sú nekonečné. Nemám konkrétne ciele, ale ak mám možnosť niečo urobiť, musím si za tým ísť. K peniazom mám zvláštny vzťah. Chvíľu som ich nemal, potom mal, opäť nemal a opäť mal. Nezáleží mi na nich, ale zároveň potrebujem sám sebe dokázať, že ich mám. Napríklad žijem vo veľmi drahých hoteloch – bez ohľadu na to, či ich potrebujem. Potrebujem si skôr uvedomiť, že si ich môžem dovoliť. Vtedy som vnútorne uspokojený a naplnený. 

Michal Truban: Ďakujem ti pekne, Rasťo, že si prijal moje pozvanie. Pre mňa boli rozhovory s tebou naživo vždy inšpiratívne a plné zaujímavých myšlienok – ako aj tento rozhovor. Môj kamoš o tebe raz povedal, že si napoly génius a napoly blázon (smiech)

Rasťo Turek: Ja ti ďakujem, že si ma pozval.