Počas môjho dvojročného konzultovania v rámci bezcyklenia.sk som zistil, že nikto nemá poriadnu stratégiu. Malé a stredné firmy ju vôbec nemajú, veľké firmy si myslia, že ju majú. Krajiny si myslia, že májú svoje stratégie. Aj politické strany, rôzne ministerstvá a sektory si myslia že majú svoje stratégie. Napriek tomu sa ich málokedy podarí naplniť.  Sú na to aj štúdie, ktoré sa mi nechce dohľadávať.  Väčšina stratégií nefunguje. Je obrovský rozdiel medzi tým, čo je na papieri, a tým, čo sa na základe neho uskutoční.

Stratégia má nekonečné množstvo definícií, dlhú históriu, kategórie (vojenskú, biznisovú, politickú…), veľkosti (grand…), subkategórie (marketingovú, brandovú…), neskutočné množstvo frameworkov a prístupov so svojimi špecifikami. Boli o nej napísané tisícky kníh.

Tým, že obsah slova stratégia je taký široký, nie je vlastne žiaden. Otvára sa teda obrovský priestor na v skutočnosti najhoršiu stratégiu: robenie zbytočných vecí, ktoré vyzerajú na prvý pohľad dôležité a zmysluplné, ale pritom sú len stratou času všetkých zúčastnených.

Stratégia nie je 20-stranový dokument plný želaní, snov a bullshitu.

Stratégia je proces uvedomelého fungovania – premýšľania a tvorenia – toho, čo chcem, prečo to chcem, ako to dosiahnem a keď to nejde, ako a čo prispôsobím.  Je to vlastne jednoduché a práve preto je to ťažké.  Uvedomelé fungovanie vyžaduje mozgovú aktivitu, energiu, disciplínu, odmietanie, úprimné pozeranie do zrkadla a to všetko bolí. Preto je ľahšie písať dokumenty.

Dobrá stratégia vychádza na úvod z premýšľania a analýzy:

• čo chcem (ja, organizácia …) – aký problém riešim?
• prečo to chcem?

Ale potom prichádzajú na rad 4 dôležité kroky:

1. rozhodnutia (prioritizácia, výber princípov, pravidiel, policies…),
2. implementácia (pretavenie rozhodnutí do reality),
3. revízia stratégie – úprava stratégie podľa toho, ako (ne)funguje, ale možno aj úprava toho čo som chcel dosiahnuť
4. neustála iterácia a kolobeh všetkých týchto krokov.

Pre slabé zvládnutie týchto štyroch krokov zlyháva väčšina stratégií.

Keď si položíme otázku prečo, vo väčšine organizácií dostaneme odpoveď, že je to nereálne, ťažké a nie sú ľudia. Nie sú ľudia (know-how) na vytváranie dobrých stratégií a nie sú ľudia na ich implementáciu.

Výsledkom sú potom nadšené dokumenty plné snov a želaní, ktoré nemajú s realitou nič spoločné a navyše idú všetkými smermi, lebo nebolo toho, kto by vedel spraviť ťažké rozhodnutie zo zoznamu úloh. Po prezentácii takéhoto dokumentu každému odľahne, že sa to už skončilo a že už je možné vrátiť sa k tomu, čo sa robilo doteraz.

Stratégia na stratégiu

Aká je najlepšia stratégia na to, aby nám stratégie fungovali vo väčšej miere?

Tak, ako so všetkým, čomu nerozumieme a čo nám nejde, na čo vplýva množstvo parametrom na ktoré nemáme pod kontrolou, je potrebné začať zľahka, skúšať, učiť sa a postupne sa zlepšovať. Keď začneme v malom, budeme mať priestor. Keď si ho dopredu zaplníme tak sa v tom udusíme.

Stratégia je nikdy sa nekončiaci proces, preto máme (väčšinou) dosť času naučiť sa ho a neustále ho vylepšovať.

Na začiatok preto stačí začať jednoducho.

Namiesto teoretických spisovaní prezentácií a dokumentov treba prejsť rovno do praxe. Pokojne si stratégiu napíšte na jednu A4. Nepotrebujete žiaden sofistikovaný framework.

Držte sa nasledujúcich bodov:

• Aký problém riešim a prečo? Čo je mojim cieľom?
• Stanovte si hypotézu a spôsob riešenia problému.
• Začnite riešiť problém.
• Vyhodnocujte si, či sa vám ho darí riešiť (teda napĺňať hypotézu).
• Ak sa vám ho riešiť nedarí (čo sa deje väčšinou), začnite iterovať – ale tak, že s novou skúsenosťou si prechádzajte všetky kroky, ktoré sa vzájomne aj ovplyvňujú. Premýšľajte napríklad takto: aký problém riešim a prečo? – hypotéza – práca (implementácia, feedback…).

Ak je pre vás aj toto extra ťažké, pokojne si zavolajte niekoho, kto vás bude sprevádzať, aby ste sa učili ešte rýchlejšie. Ideálne by to mal byť niekto, kto to už niekedy robil.

Po polroku takejto práce a skúšania budete mať lepšiu stratégiu než 90 % vašich konkurentov. A aj lepšie výsledky.