Reakcia na moje vnímanie lokalpatriotizmu


Z konšpiračného zákulisia internetu sa šíri tento môj výrok: Za druhú najhoršiu vec pokladám trápny lokalpatriotizmus a národovectvo. Aj s mojou fotkou. Každý týždeň mi jeden – dvaja fanúšikovia napíšu, ako som to myslel. Že to je vytrhnuté z kontextu a nepoznajú ma tak. A majú pravdu. Tento článok som napísal preto, aby som nemusel každému zvlášť odpisovať.

Veta je vytrhnutá z jedného z mojich historicky najčítanejších blogov:  10 dní s prezidentom po USA za lepšie Slovensko

Už len podľa nadpisu tohto blogu by ste mohli nadobudnúť pocit, že za lepšie Slovensko sa oplatí bojovať a pracovať. A mali by ste pravdu.

Celý odstavec znel takto:

„Tí, čo ma poznajú, vedia, že ja politiku neznášam a pokladám ju za jednu z najhorších veci, aká chodí po tejto planéte. Za druhú najhoršiu vec pokladám trápny lokalpatriotizmus a národovectvo.“

Politika:

Keď mi teraz niekto vyčíta, že idem do politiky, keď politika je najväčšie svinstvo, tak mu poviem len, že pred pár rokmi som si to myslel aj ja. Ale odvtedy som sa posunul, pretože som prišiel na to, že Slovensko sa dá posunúť dopredu iba cez politiku. Dlhodobé a systémove zmeny môžete dosiahnuť iba cez politiku.

A teraz k národovectvu a trápnemu lokalpatriotizmu:

Chcem, aby obyvatelia Slovenska boli hrdí na štát a držali spolu. Nechcem, aby sa hádali alebo doplácali na to, že jeden je z Banskej Bystrice a druhý zo Zvolena. Najviac si tak škodíme sami sebe, než aby sme držali za jeden povraz. Smutné je to, čo sa často deje aj v politike – ľudia sa hecujú a najväčší nepriateľ je vlastne ten vám hodnotovo najbližší.

Ja som z dediny z Kysúc. A som na to hrdý. To, odkiaľ pochádzam, zo mňa spravilo to, čím som dnes.

Ctím si tradície, no nebojím sa nového. A hoci na občianskom preukaze som už Bratislavčan, na Kysuce by som nikdy nezanevrel. Takisto je to so Slovenskom. Som hrdý na to, že som zo Slovenska a snažím sa jeho dobré meno šíriť aj v zahraničí. Činmi, nie len slovami. To je pre mňa lokalpatriotizmus, ktorý sa nevyhraňuje, pretože sa necíti ohrozený iným.

Dobrý lokalpatriotizmus je taký, ktorý si ctí a zachováva tradície regiónov. Keď sme hrdí na našu minulosť a históriu, staráme sa o ňu a rozvíjame ju. A keď podporujeme naše kvalitné produkty, či už sú to výrobcovia, poľnohospodári, alebo služby.

No a ten trápny lokalpatriotizmus je presný opak. Vidím ho v tých, ktorí chcú dať ranu niekomu len za to, že je z druhej dediny. Ktorí si potrebujú dokazovať, že to ich je bezpodmienečne lepšie.

Trápny lokalpatriotizmus sa bojí, preto útočí.

Ten moderný je hrdý na korene a otvorený svetu. Tak si predstavujem moderný lokalpatriotizmus. Keď sme hrdí sebavedomo. Nie ustráchano. Keď sme hrdí tak, že sa nebojíme byť sebavedomými členmi väčších celkov a spolupracovať, pretože vieme, že sme šikovní a vieme sa presadiť.

 

 

 

Categories