Už dlhší čas som chcel na konkrétnom príklade poukázať na slabú úroveň slovenských štátnych stratégií − a na to, že ich je množstvo. Ide o papiere, ktoré sa tvária múdro, ale majú pramálo spoločné s vlastnosťami dobrej stratégie.

Stratégií a vízií je naozaj mnoho. Keď nedávno vyšla von pracovná verzia Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, neodolal som a rozhodol som sa pokaziť nám posledný večer na dovolenke pri ohni.

Sedeli sme tam šiesti unavení rodičia po celom týždni spoločného stráženia siedmich detí. Otvorili sme vínko, zapálili ohník a museli sme sa začať rozprávať o tom, ako posunúť Slovensko dopredu.  Odtiaľ bol už len krok k debate o danej inovačnej stratégii, na ktorej sa podieľali veľmi múdri ľudia − a predsa to nie je ono. Je to typický štátny dokument, ktorý by sa stratégiou nazývať nemal. 

Tak sme strávili 3 hodiny debatami o tom, aké vlastnosti má mať dobrá stratégia, čo v nej má byť, čo nemá a čo to vlastne je.  Ja som to už nevydržal a prečítal som im hlavné ciele, ktorá má táto stratégia rozpísané v troch kategóriách :

Hlavné ciele: (pokojne ich preskočte)

●Vytvorenie podmienok na prilákanie, kultivovanie a udržanie domáceho a zahraničného talentu;●  Nastavenie atraktívneho regulačného prostredia pre etablované, ale aj začínajúce firmy z domova a zo zahraničia;● Tvorba stimulujúceho, otvoreného a bezpečného prostredia v slovenských mestách;● Zjednotenie a zefektívnenie ekonomickej diplomacie Slovenska za účelom proaktívneho lákania talentu, firiem a zahraničných investícií.● Zvýšenie predvídateľnosti zdrojov do výskumu, vývoja a inovácií, dosahujúc priemer EÚ;● Podmienenie inštitucionálneho financovania kvality a výkonnosti výskumných organizácií podľa medzinárodných štandardov a zavádzaniu potrebných reforiem vysokých škôl a SAV; ● Zvýšenie počtu medzinárodne uznávaných výskumníkov a výskumníčok na Slovensku; ● Zavedenie užívateľsky priateľského súťažného financovania výskumu, vývoja a inovácií; ● Zvýšenie počtu výskumníkov a výskumníčok, ktorí získavajú granty z medzinárodných zdrojov;● Motivácia a podpora vysokých škôl v poskytovaní inovatívnych študijných programov; ● Inšpirácia detí a dospelých pre výskum, vývoj a inovácie. ● Zvyšovanie pridanej hodnoty z ekonomickej činnosti a produktivity naprieč odvetviami; ● Motivovanie obyvateľstva vzdelávať sa v kľúčových schopnostiach a zručnostiach potrebných pre novú ekonomiku; ● Vybudovanie systému na prepájanie, spoluprácu a transfer vedomostí a technológií medzi výskumnými organizáciami a praxou; ● Finančná a systémová podpora technologických firiem vo všetkých fázach inovačného cyklu s dôrazom na strategicky dôležité odvetvia duálnej transformácie a strategickej autonómie; ● Zvyšovanie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov prostredníctvom finančnej a systémovej podpory netechnologických a inkrementálnych inovácií; ● Zintenzívnenie využívania európskych prostriedkov na podporu inovatívnych podnikov slovenskými firmami; ● Podpora detí, mladých ľudí a študentov k iniciatívnosti a podnikavosti.

A tam sa naša debata skončila, pretože všetci inštinktívne pochopili, že je to zlé. Poďme si ale povedať prečo a ako by to mohlo byť .

No military strategy can guarantee victory, but an inappropriate one all but ensures failure. (military strategy introduction)

1.Dobrú stratégiu je veľmi ťažké spraviť. Veľmi. 

Slovo stratégia má také veľké množstvo významov a interpretácií, že už stráca na obsahu ale stále je sexi a u ľudí evokuje niečo dôležité.

V zásade je ale najjednoduchšou definíciou stratégie odpoveď na otázku „čo chcem a ako to dosiahnem?“ 

Na prvú otázku je relatívne ľahké odpovedať − čo je naším cieľom, ambíciou, problémom? Ťažšie je na to odpovedať bez sebaklamu.

Ďalšou ľahšou časťou stratégie je „analýza“. Tú zväčša zvládajú všetci. Spraviť si prieskum, spísať všetky možnosti, problémy, popozerať konkurenciu, spraviť otvorený workshop a potom to všetko spísať do dokumentu. 

Tá ťažšia časť je z tohto celého zistiť, AKO to dosiahnuť. 

Ťažké je to pre tieto veci:

• Treba ísť hlboko do jadra problému, ktorý nám bráni dosiahnuť cieľ (nie všetci zvládnu pozrieť sa faktom do očí).
• Treba vedieť prioritizovať, sústrediť sa, odseknúť menej podstatné časti, aj keď nás lákajú, pretože nie všetko dáva zmysel.
• Treba sa dotknúť unikátnosti, určitého druhu insightu postaveného na realite alebo aspoň na realistických odhadoch.
• Je potrebné, aby bola jednoduchá a pochopiteľná pre množstvo ľudí, ktorí ju majú vykonávať.
• Treba mať odvahu.
• Treba vedieť flexibilne merať, meniť a vylepšovať. 
• Treba to vedieť aj robiť ;).
• Treba mať silný leadership, ktorý toto celé zabezpečí.

Keď sa tvorí stratégia múdrymi ľuďmi, tak vznikajú podobné dokumenty. Dokumenty, v ktorých je správne spísané všetko, čo treba urobiť, ale nič viac. Nie je to stratégia, je to neprioritizovaný To Do List − plán, ktorý nie je úplne márny a asi sa niečo z neho aj podarí, ale isté je to, že cieľ v ňom stanovený nemá šancu na úspech od momentu, od ktorého sa ten papier vytlačí alebo rozpošle ľuďom. 

Ale takéto stratégie sa nerobia iba v štáte. Robia sa bežne vo firmách, vo veľkých korporáciách a robia ich aj top MBA Harvard Alumni z najrenomovanejších konzultačiek a prikyvujú na ne ospevovaní CEO-s.

Ale aby som to tu nerozpisoval dlho, oveľa lepšie to napísal Richard Rumelt v knihe Good strategy/Bad strategy.

2.Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií

Dobre, dosť bolo metadebaty o tom, čo je stratégia. Poďme rovno k tomuto konkrétnemu dokumentu a k návrhom, ako ho vylepšiť.

Pozrime sa, čo si kladie za cieľ:

Čo je cieľom tejto stratégie? Zmeny navrhované v nej majú za cieľ formovať odolnú a konkurencieschopnú krajinu, ktorá je atraktívna pre talentovaných ľudí a inovatívne firmy z celého sveta, ktorá napreduje v niekoľkých, pre Slovensko kľúčových oblastiach výskumu, vývoja a inovácií, a ktorej verejné inštitúcie − cez inovatívny postup a efektívnu spoluprácu so súkromným sektorom − vedia riešiť aj komplexné a ťažko predvídateľné výzvy. 

Potom nasleduje cca 30 strán rozdelenia tejto vízie do ďalších celkov so separátnymi 18-timi hlavnými cieľmi.

Takže, ako vylepšiť tento dokument? Pripraviť si Delete. Stratégia nie je len o tom, čo ideme robiť, ale aj o tom, čo sa robiť nebude a nesmie. Striktne.

Konkrétne:

• Zmazať 30 strán medzi cieľom a tým, ako ho dosiahnuť.
• Keď sa na niečo používa slovo hlavné, špeciálne v spojení hlavný cieľ, nemuselo by to byť v počte 18. (Ale páči sa mi, že slovo priority sa už menia za slovo hlavné.)

Pozrime sa, ako to chce dosiahnuť v časti II., čiže ako nastane zmena

(teda okrem množstva úloh z predchádzajúcich 30 strán):

Nástrojmi riadenia:

1. Jednotný model riadenia
2. Vytvorenie platformy (prosím, nie)

Budovaním dôvery, Budovaním kompetentnosti, Spájaním síl, Pripravenosťou na zmenu (Tu je pre istotu napísané, že sa netreba báť jednotného modelu riadenia, lebo to tak nie je myslené. Ale chápem opatrnosť v štátnej správe :)

Ok. Nad tým dokumentom by sa dalo dlho špekulovať a riešiť ho. Hlavnou kritikou je, že je tam všetko a nič. Je to dobrý dokument, s ktorým sa v zásade nedá nesúhlasiť, ale ani sa podľa neho nedá nič riešiť. Pritom v tom bahne je ukryté jadro dobrej stratégie. Dúfam, že tvorcovia ho tam ukryli pre špecifickú kultúru štátnej správy a že niekde na vreckovke majú spísanú svoju vlastnú stratégiu toho, čo je dôležité.

3.Tá by mohla znieť nejako takto: 

Čo?

Naša ambícia je byť jednou z najinovatívnejších krajín na svete (verzia pre pesimistov − aspoň sa dorovnať priemeru EÚ), lebo vďaka tomu sa tu bude všetkým lepšie žiť.

Ako? Čo je hlavný problém? Čo musí byť pravda, aby sa stratégia naplnila?

• Ísť po kvalite a nie po kvantite (to by malo byť stratégiou celého Slovenska, ale o tom inokedy).
• Mať jednu silnú inštitúciu, ktorá to bude mať na starosti ako hlavnú prioritu, bude mať obrovský rozpočet a bude mať aj politický rozmer − váhu.
• Budovať a zaisťovať politickú podporu. Tá je skutočným dôvodom toho, že sme sa tu toľké roky nepohli.

Wait. V stratégii to je naznačované, ale zároveň je tam milión iných taskov, ktoré zabezpečia, že sa hlavný cieľ nepodarí zrealizovať. Nemáme také už náhodou niekde?

Bože, to je také trápne a samozrejmé. Keby to bolo ľahké, už je to dávno spravené. Nevieš, ako to chodí v štátnej správe, to nerieši hlavný problém. Toto je len úradnícka stratégia, nie politická.

Chápem. Ale potom zmeňme ambície a znížme naše očakávania. Potom to môže fungovať aj takto. Ale ak to myslíme s moderným, inovatívnym, odolným a konkurencieschopným Slovenskom vážne, tak stratégia musí vyzerať inak a musí sa začať v jadre problému: v dôležitosti vnímania inovácií, vedy a výskumu, a to reflektovať v politickom − mocenskom usporiadaní.

Skrátka sú potrebné politické rozhodnutia, ktoré musia spraviť politici. Takéto technokratické analýzy by sa nemali vydávať za stratégie, lebo potom politikom vytvárajú krovie, za ktoré sa skryjú a predstierajú, že majú stratégiu, aj keď ju v skutočnosti nemajú a prešľapujú na mieste. 

For the strategist, focus is not just attention. It means bringing a source of power to bear on a selected target. If the power is weak, nothing happens. If it is strong but scattered and diffused across targets, nothing happens. If power is focused on the wrong target, nothing happens. But when power is focused on the right target, breakthroughs occur. 

Richard P. Rumelt – The Crux