Zápisky z Estónska | Ako na digitálny štát?
Už v biznise sa mi to najviac osvedčilo, že hodinka pokecu s CEOs iných firiem alebo investormi ma nakopla a inšpirovala viac než dni čítania kníh o biznise. A keďže ani v e-governmente nejdeme znovu vynájsť koleso, hľadám inšpiráciu hlavne v krajinách, ktoré už majú za sebou úspešný príbeh. Británia, Kanada, Izrael, Singapur, Estónsko. A tam som sa aj išiel inšpirovať na prvý z tripov po digitálnych krajinách. Pretože Estónsko je digitálny štát.
Estónsko som si vybral ako prvé pretože:
- S Estónskom nás spája podobná minulosť východného bloku. Ale Estónci to mali ešte ťažšie ako my, keďže boli priamo súčasťou ZSSR.
- Estónci začínali prakticky od nuly a nemali prostriedky na drahé riešenia, a tak museli byť vynaliezaví. Vďaka tomu dokázali za pár rokov otočiť z chudobnej pobaltskej krajiny na súčasť prestížneho klubu top digitálnych štátov Digital 7.
- Estónci mi sú sympatickí tým, že ich vlády boli vždy plné mladých ľudí, z ktorých sršala energia. Chcel som sa presvedčiť, či to tak je aj v realite.
- Bonus: V Tallinne som ešte nebol :)
Ešte pred príchodom ma prekvapilo, aké jednoduché bolo dostať sa k top ľuďom z prostredia estónskej digitálnej agendy. Odpovedajú na emaily hneď, organizujú vám stretká, odporučia vám ďalších tisíc ľudí, ktorých by ste mali spoznať. A ešte vás aj zoberú na futbal :) Keby som mohol, doteraz by som sa tam mal s kým baviť. To je aj súčasť ich filozofie – otvorene komunikovať príbeh Estónska ako digitálneho šampióna.
A čo si z tých X stretiek odnášam?
1. Dôvera je to hlavné
Digitál nie je o preklopení papierového formulára do elektronického, je to o zmene paradigmy fungovania štátu. Digitálny štát je menej viditeľný, no viac efektívny. Štát má existovať na pozadí života občana, nie naopak. Štát má k vám pristupovať ako k zákazníkovi, ktorému slúži. Má vám dôverovať a čo najmenej vás otravovať s vecami, ktoré o vás už aj tak tisíckrát vie.
Estónci sami od začiatku stavali na dôvere.
Urobili všetko pre to, aby občania verili, že dáta, ktoré štát má, nebudú zneužité. Túto otázku som debatil s Hannom Pevkurom, bývalým ministrom vnútra a sociálnych vecí. Diskutovali sme, ako vysvetliť ľuďom, že dáta môžu byť online v bezpečí. Použil super argument na príklade toho, či je bezpečné mať svoje osobné zdravotné záznamy skôr fyzicky u doktora v kartotéke alebo na cloude. Na prvý pohľad sa môže zdať, že papier je bezpečnejší, no nikto vám nikdy nevie zaručiť, že z kartotéky vašu kartu párkrát nevybrali a neskopírovali si stránky. Pri elektronickom zázname sa to stať nemôže, ak má štát šikovne vytvorené registre a databázy. Viete si totiž sami z pohodlia domova sledovať, kto, kedy a ako často nahliadal do vašich zdravotných záznamov.
Zneužitie dát je v Estónsku trestný čin, dokonca aj v rovine neoprávneného neopodstatneného nahliadania do zložiek občanov. A je to dôsledne vymáhané nezávislým kontrolným úradom na ochranu súkromia.
2. Nikdy nepremárnite dobrú krízu
V Estónsku bolo ešte za čias ZSSR top centrum na výskum a vývoj vesmírnych technológií. V Estónsku sa vyvíjali aj vyrábali teleskopy, súčasti vesmírnych lodí a Estónci boli špička vo vesmírnom výskume v časoch studenej vojny, keď štáty súperili o prvenstvo vo všetkom a byť vo vesmíre bolo niečo ako svätý grál. Po páde ZSSR samozrejme vesmírne lode neboli úplne top prioritou pre novú post-sovietsku republiku.
Estónci s heslom „Never let a good crisis go to waste!“ využili príležitosť a vedci, ktorí po roku 1989 nemali po zrušení ústavu čo robiť, sa vrhli na digitalizáciu štátu. Aj preto začali používať technológiu založenú na blockchaine ešte predtým, než to v 2008 niekto blockchainom pomenoval. Túto technológiu používajú práve na ošetrenie dôvery občanov v bezpečnosť dát. Blockchain nemožno prelomiť a zmeniť údaje o tom, kto, kedy a koľkokrát nahliadal na vaše dáta. Dôvera a bezpečnosť zas a znova.
U nás v slovenskej spoločnosti práve dôvera veľmi chýba, hlavne voči štátu. Digitálne služby a fungujúci moderný štát je to, čo môže dôveru do spoločnosti vrátiť. Dôveru v inštitúcie, v moderný prístup a v budúcnosť. Ak štát ukáže, že mu občan môže dôverovať v tak zásadných životných situáciách ako je kúpa bytu, svadba či narodenie dieťaťa, bude to mať celospoločenský dopad.
3. Bez politického líderstva to nepôjde
Tu sa dostávam k ďalšiemu dôležitému bodu návštevy. Bol som prekvapený, ako všetci, či už opozícia alebo koalícia, konzistentne komunikujú message digitálneho úspechu Estónska. Neprenášajú na vás nejaké vnútropolitické boje alebo rozpory v témach, ktoré vás nezaujímajú. Tým nechcem povedať, že ich tam nemajú. Ale pre vás ako návštevníka, ktorý si nefičí na politickej situácii pobaltských krajín, odpadá zmätok orientácie sa v stranách a agendách. A v hlave máte len digitál.
Tým sa pre mňa prejavuje líderstvo. Nie je to o rezortizme, privlastňovaní si cudzích úspechov a ohováraní neúspechov. Práve naopak. Ak sa chceme rýchlo posunúť a dosiahnuť progres v krátkom čase, musíme byť všetci na jednej lodi. Digitálna agenda je špecifická – nedá sa budovať vo vákuu jedného samostatného úradu, ale horizontálne – naprieč všetkými ministerstvami. Aj preto si efektívny digitálny štát zaslúži fungujúce digitálne inštitúcie, ktoré sú špeciálne vytvorené pre 21. storočie. Flexibilné, aktívne, efektívne.
Je kopec praktických a technických vecí, ktoré sme s Estóncami počas tých štyroch dní preberali, no kľúčové je, že si odnášam pocit, že sa máme kde inšpirovať, máme komu zavolať, keď bude treba a máme po svete “našich ľudí”. Takých, čo vedia nielen písať sexi stratégie, ale naozaj tie zmeny urobiť a makať na tom, ako by mal skvelý štát vyzerať zajtra.
Estónsko ma len utvrdilo v tom, že si zaslúži byť našim vzorom a už teraz viem, že to nebola moja posledná návšteva.
Reštartuj so mnou Slovensko. Radikálne digitálne!
