Spirit of the game

Spirit of the game


Dnešnej dobe by pomohlo, keby na futbalových ihriskách vystriedal loptu lietajúci tanier. Nicereply sa stal generálny sponzor slovenskej reprezentácie vo Frisbee. Kedysi som tento šport hrával a chodil s chalanmi po turnajoch spávať na zemi v telocvičniach. Hrával som aj starý dobrý futbal. Intrakovú futsalovú ligu a našu dedinskú triedu. Neexistuje väčší rozdiel v “spirit of the game” ako medzi týmito dvoma športami, ktoré sú zároveň tak podobné. Sú to tímové športy. Hrajú sa na rovnakých ihriskách. V jednom ale nie sú rozhodcovia a v druhom sa rozhodcovia často krát musia báť o svoj život.

V týchto dvoch športoch stoja proti sebe dve filozofie ktoré odzrkadlujú aj dva prístupy večného zápasenia ľudí o úspech. Súboj starého a nového sveta. Hráči v oboch športoch chcú vyhrať. Akurát vo futbale chcú vyhrať za každú cenu. Aj keď o nič nejde.

Na veľa turnajoch vo frisbee nie sú rozhodcovia (áno, v profi lige v US majú rozhodcov). Ako je to možné? Vďaka filozofii ktorú tento šport v sebe nesie. To, že niekto zámerne klame sa stáva málokedy. Ešte menej ho niekto zato pochváli. Väčšina problémov je pri situáciach, ktoré nikto nevidel, resp. nevie rozhodnúť. Aj tie sa potom vydiskutujú medzi hráčmi. Priznanie chyby a dovolenie súperovi získať bod je tu vnímane gentlemensky. Pre mňa to bol taký malý zázrak.

Aj tu tečú nervy, hráči bojujú o víťazstvo. Cítiť nespravodlivosť a odklon štastia. Všetko čo k športu platí. Nie je to žiaden svätý šport, kde by nedošlo k potýčke. Podstatné je ako sa v rámci kultúry hry s tým hráči vysporiadavájú. Čo sa považuje za správne, začo vás pochvália a začo si vyslúžite pokarhanie.

Potom sa vrátite späť na futbalový trávnik kopať do lopty. Predstavte si môj šok. Keď namiesto potľapkania súpera sa strhávajú bitky a hádky. Zamknutým rozhodcom cez prestávku niekto rozkopáva dvere. Keď uznáte svoju chybu, ste slaboch. Pamätám si na zdrb od trénera keď som hral ešte za žiakov. Nadával mi, prečo som nepadol v šestnástke, nesimuloval a nezískal tak penaltu. Mohli sme vyhrať.

Počas zápasov v dedinskej lige je úplne normálne sa rozprávať o tom koľko kto dal rozhodcovi. Už v prvej a druhej triede, piatej alebo tretej lige nevynimajúc. Úplný štandard bol nastupovať po prestávke s opitými rozhodcami ku ktorým sa domáci prihovárali s domácou. A to sme hrali iba v nedeľu poobede s dedinou od vedľa a potom chceli isť na pivo.

Futbal napriek tomu milujem. Stále ho hrávam a som pritom štastný. Večer pozerám ligu majstrov a mrte sa teším ako si naši zakopú na ME. Len nemám rád, ako vychováva ľudí. K výhre za každú cenu. Simulujte, klamte, faulujte, hlavne aby sme vyhrali.

Rovnako dôležité ako výhra je aj spôsob ako vyhráš. A v tom je rozdiel medzi frisbee a futbalom.

Dnešnej dobe by pomohlo, keby na futbalových ihriskách vystriedal loptu lietajúci tanier.

A to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa v Nicereply.com rozhodli podporiť tento gentlemantský šport. Tak ako aj v komunikácií so zákazníkmi sa stávajú chyby, aj v tomto športe sa stávajú fauly. Ultimátnym a nikdy nekončiacim cieľom oboch je ale nezmieriť sa s tým a snažiť sa presadzovať „spirit of the game„.

Verím, že to je len začiatok. Peňazí stále nie je dosť a ak by ste sa chceli pridať k podpore, napíšte mi.

Ak by ste si chceli frisbee vyskúšať a začať hrať, tak tím kde som ja začínal: http://www.outsiterz.org/ (facebook: https://www.facebook.com/outsiterzultimate/ )

  • Branislav Zlocha

    Nemyslím si, že v detskom (U7 – U15) futbale tréneri vedú decká k spomínanému správaniu. Môj syn (aktuálne v U11 v FCPA) a ja spolu s ním sme absolvovali už účasť v 3 kluboch (FA Lafranconi, FK Stupava a aktuálne FC Petržalka akadémia). Okrem toho absolvuje syn doplnkovo coerver tréning v nedeľu cez IFA. Keďže som ako rodič mal a mám možnosť sedieť na tréningoch a cestovať so synom na zápasy, videl som a vidím prístup trénerov k futbalu a ako formujú decká. Nič z toho, ako je to popísané v článku sa na úrovni športovej prípravy detí nedeje. Iná vec sú samozrejme premotivovaní rodičia na zápasoch, ale to nie je témou tohto článku. Takže ak to mám povedať citlivo, tento článok sa podľa mojich skúseností popísaných vyššie nezakladá na pravde. Chcem však povedať iné: veľká vďaka a obdiv trénerom, ktorí za 20-25 EUR mesačne od rodiča na dieťa trpezlivo a odborne (mnohí UEFA grassroots certifikácie) odvádzajú na turfe skvelú prácu.

  • mtruban

    urcite to nerobi kazdy trener. a je mi jasne, ze profi priprava a profi hraci su inde. a tento clanok je skor moja spomienka na futbal pred 10-20timi rokmi na dedine :)

  • Michal odveci blog podľa mňa :D porovnávaš neporovnateľné, koľko ludi hra futbal a koľko frizby, frizby je olimpijsky šport? Frizby je v správach každý deň? Keby bolo Frizby také populárne ako futbal a hrala ho každá dedina vyzeralo by to rovnako nemyslíš?