Moja najväčšia športová chyba, ktorú robíš aj ty

Moja najväčšia športová chyba, ktorú robíš aj ty


Po svojich dvoch ironmanoch si ležím s rozšlahanými okostnicami u fyzioterapeuta a snažim sa vytesňovať jeho komentovanie môjho tela a zranení. Je to jeden z  tých drsnejších fyzioterapeutov, poznáte tie typy. Prečo mi napravuje chrbat, ramená a komentuje moje zapálené medzirebrové svaly keď ma bolia lýtka? Bojazlivo (nechcem aby mi ubližoval) sa ho pýtam : myslíte, že to mám z toho plávania ako dýcham iba na jednu stranu?

To by si musel 8 hodín denne plávať na jednu stranu. Čo robíš 8 hodín denne?

Sedím za kompom.

No vidíš. Vieš čo je tvoj problém?

Že cvičiš také objemy ako poloprofík ale regeneráciu máš ako najväčší amatér.

Vieš, lebo tí profíci keď zoskočia z biku alebo dobehajú, tak sa jednak dobre a zdravo najedia a jednak idú na ďalšiu masáž a k fyzioterapeutovi. Ty sa bežíš rovno z tréningu hrbiť niekoľko hodín za obrazovku.

Keď som to porovnal s druhou múdrosťou, ktorú mi povedal jeden kamoš, keď som sa ho na prvom poriadnejšom cyklistickom tréningu pýtal, že čo robí najlepších triatlonistov najlepšími?

Nepovedal mi že vedia viac makať, že vedia mať väčší prah bolesti, že sú sebavedomejší… odpoveď bola: regenerácia.

To, ako rýchlo a kvalitne sa dokážeš zregenerovať, to ti potom dovolí znova kvalitne a hlavne DLHODOBO trénovať. Pretože ten výkon a tvoju kvalitu v konečnom dôsledku určuje to, ako dlho a ako konzistentne trénuješ. A to sa nedá robiť, ked si stále unavený, niečo ťa bolí alebo si chorý. (a toto platí aj v normálnej práci. Nie len pri športe)

No a ako to vyriešiť? Regenerácia je veda. Od stravy a doplnkov, spánku, správnom rozložení času medzi tréningami a ich intenzitou, masážami až po strečing.

Ja som robil dostatočne asi iba spánok. A to čo som robil najmenej a vidím to u ďalších amatárskych športovcov je strečing. Tiež patríte k tým, čo po dobehaní sa na 10 sekúnd „takmer“ dotknú špičky nôh a pokladajú to za strečing?

A to je tá moja najväčšia športová chyba. Že som si vtedy nerobil aj regeneračný tréningový plán. Počítal som si odtrénovaná objemy a hodiny, ale nikdy nie koľko som aktívne regeneroval. Pritom veď to je to, čo najviac posúva.

Nikdy som si k tomu nedokázal vypracovať vzťah až dovtedy, keď som začal chodiť na jogu.

V tele je všetko prepojené a keď ta bolia lýtka, neznamená to, že pôvod toho problému nie je na chrbte.

Joga je pre mňa ako chodenie k doktorovi. Vždy keď odchádzam z hodiny jógy, cítim sa aspoň na chvíľku ako znovuzrodený. Postupne zväčšujem svoj rozsah na všetkých častiach tela od ramien po achilovku a taktiež tam zosilňujem core. Čo je ďalšia podstatná časť športového výkonu.

Vtedy som konečne začal cítiť prepojenie aktívnej regenerácie na výkon a pohodu v tele. Začal som si do kalendára plánovať nie len koľko odbehám a odcvičím, ale aj koľko hodín sa budem aktívne opravovať.

Čo je najpodstatnejšie, spojil som to s tým, že najviac ma posúva regenerácia a odobral som hodiny aktívneho športovania a nahradil ich hodinou aktívnej regenerácie.

Keby som vtedy obetoval 2 hodiny z tréningu a vrazil ich do regenerácie (tak ako mi všetci tréneri hovorili). Som si istý, že by som mal ešte rýchlejšie časy a podával lepšie výkony od plávania, cez behanie až po bike. A hlavne by som bol zdravší a mal menej zranení.

A viem, že aj keď si tento blog prečítate, tak to nebudete schopní robiť. Strašne ťažko sa uberá z počtu kilometrov ktoré chcete odbehnúť a zameniť to za naťahovanie a vykrúcanie sa. To si musíte zažiť a naučiť sa na svojich vlastných chybách.

Pretože pochopiť, že aj kvalita regenerácie má na výkon zásadný podieľ chce zopár rokov utrpenia a hlavne otvorenú hlavu. A väčšina z nás amatérsky trénuje triatlon alebo behanie práve preto, že potrebujú cítiť bolesť a vtedy si myslia, že robia dobre.

Robte tak, aby ste mohli jazdiť aj keď budete takí starí ako ten bike hore na obrázku.

  • LukasD

    Pravda, ja som sa „sebaoprave“ začal seriózne venovať len v decembri, uvoľnené rozsahy pohybu je už teraz na bike-u cítiť. Človek môže mať výkon aký chce, ale stačí jedna malá podcenená štruktúrka/disbalancia a je po výkonoch. A ešte také moje príslovie: ono to nie je problém, až kým to nezačne byť problém :D

  • Marino

    Michal, ty si opica, vsetko pises presne ako to aj ja citim! Prave som doposlal jednu ponuku a citam Tvoj email, skryveny na stolicke lebo ma boli chrbat, a to nie od dnes, uz rok aj cosi… presne ako aj Lukas napisal, nie je problem kym to nezacne byt problem, ale problem bude az vtedy ked nam doktor prepise rehab.. alebo ani vtedy?
    citam tvoje prispevky a stotoznujem sa s kazdou vetou! Som rad ze sa ti dari, len tak dalej.
    Pozdravujem.
    Marino

  • dfx

    Taky bycikel som kedysi mal :-)

  • Martin Horniak

    Michal toto je uplna klasika, kedze nikto neriesi stresove faktory pri hybridnych/extremen vytrvalostnych sportovych vykonoch a nevravim o priprave na ironmana kde je narocnost, ci uz z pohladu casu alebo vykonanych opakovani az po energeticke systemy daleko inde. U nas sa vravim regeneruj tak tvrdo ako trenejus. Toto pochopit prichadza aj vekom alebo aj tym, ze mas nad sebou fakt trenera co chape ci uz sport ktory robis, tvoju sportovu minulost, zivotny styl, schopnost tolerovat bolest a ako rychlo dokaze tvoje telo aktualne sa adaptovat na trenigovy podnet. V konecnom dosledku je to velmi jednoduche, ale dnesna doba je velmi vtipna, to co je moderne zrazu chce robit kazdy a v co najkratsom case aby mohol o tom napisat a dostat srdiecka a lajky, bohuzial je to velmi short term point of view. Fyziologicke adaptacie, ktore nastavaju potrebuju svoj cas. Napr. slachy a chrupavky sa adapatuje velmi pomaly proti svalom, nakolko sa tam nedostava tak vela krvy.

  • Maroš Pádar

    ako riesis/riesite tie rozslahane okostnice?

  • Peter Kovac

    to je ilustracna fotka alebo ten bajk oprel o radiator nejaky barbar?

  • Tak s tym to sa stretavam aj ja …suhlasim uplne …sam doplacam obcas. :-) ale potom ten pocit, ked je clovek zrazu o krok viac adaprovany je pecka